nedeľa 15. júla 2012

December 2010, časť tretia

Utorok - 21. 12. 2010 alebo Každý chce pod stromček niečo iné
Prešiel týždeň a ja so s Hugom som dúfala, že budem mať na všetko, čo sa týka blogu a internetu viac času, akosi som sa však zameriavala na sťahovanie súborov a prenášanie ich zo môjho starého počítača. A v neposlednom rade sťahovaním hry Sims a všetkých datadiskov, aby som sa konečne mohla hrať, čo som na starom pc nemohla, keďže to akosi nestíhala grafika a RAMka.

Nakoniec som sa však vyhrala do sýtosti a teraz som tu v plnej sile, i keď ešte mierne nevyspatá (a ešte pár dní budem) ale myslím, že sa to všetko tieto prázdniny napraví a ja vstúpim do nového roku vyspatá a dúfam, že aj spokojná. S D je to také...akosi rôzne, miestami oblačno. Ale inak to zvládame celkom slušne, na to čo všetko sa už medzi nami udialo. A ja som miestami šťastná a miestami sa idem utopiť v tej pomyselnej studni žiaľu. Dnes mi dal k 23mesiacom bonboniéru, ktorú vyhral v škole na nejakej súťaži.


Všetko zlé je však na niečo dobré a ja si stále dookola opakujem, že sa nebudem zaoberať minulosťou, pretože mi to nepomôže, žeby som sa skôr mala zamerať na budúcnosť, pretože inak sa dopredu nepohnem a ostanem tam kde som teraz, alebo sa časom možno prepadnem ešte hlbšie do svojho smútku. Pretože aj ten by časom prišiel. Určite. A to ja nechcem.

Dnes sa na sviatky vracia otec domov. Asi za hodinu sa vyberieme na dvojhodinovú cestu po zamrznutej ceste naprieč tme, aby sme ho vyzdvihli a potom sa trepať naspäť a potom len do čistých perín (lebo aj to je súčasť vianoc) a spať. I keď ešte ráno budem musieť vstať do školy, a vydržať tam pár hodín na volejbalovom turnaji (vyhrážali sa nám, že keď nepostavíme družstvo, že nám zhoršia známky z TV, ani tak s nami nepohli) a potom na vianočnej besiedke, na ktorú sme sa tiež tento rok akosi vykašľali a nechali program na ostatné triedy. Jediné, čo je v našej moci je vyhlásenie víťaza o najkrajšiu výzdobu triedy.

Hodnotili sme dnes cez prestávku a cez obednú sme šli kúpiť tortu akože prvú cenu. Ináč to dnes v škole celkovo rýchlo ubehlo, väčšina učiteľov nám odpustila učenie, ovšem až na tú kravu angličtinárku, ktorá by učila aj keby na našu republiku prišla vojna. Ale predsa si nedáme deň pokaziť jednou kravou, to by nebolo ono.

Zajtra to teda nejako prežiť a potom domov, zvesiť prádlo, ktoré som dnes celý deň striedavo prala a vešala a potom šup k D (konečne si pozrieme DVD zo stužkovej) a potom až vo štvrtok ráno zase nazad domov a smer PP na nákupy posledných darčekov - teda oblečenia do Ťavy a dúfam, že aj nejakej knihy do Maxu, i keď v prvom rade si musím nájsť bundu, čižmy a až potom môžem snívať o tom, že mi ostanú peniaze na knihu.

Mama by bola radšej, keby som si za to všetko kúpila len oblečenie, ale ona akoby nechápala, že to čo pre ňu znamenajú háby, to pre mňa znamenajú knihy. Oveľa radšej by som si kupovala knihy. Viac pre mňa znamenajú ako oblečenie. Najradšej by som všetky peniaze, ktoré mám na darčeky minula na knihy, ale to by samozrejme moju mamu trafil šľak a to nemôžem dovoliť. Tak ...uvidíme ako to celé nakupovanie ešte dopadne...

24. 12. 2010 alebo Rodinná "pohoda"
To by nebola naša rodina, aby sme sa nepohádali. Odkedy nám mama pred dvoma rokmi pri rozbaľovaní darčekov povedala, že sa chce rozviesť, nezažili sme pekné vianoce. Mama sa zmenila, akoby jej šibalo, správa sa totálne...mimo a inak ako kedysi. Sestra ju ešte utešuje, ale ja už na je správanie nemám síl ani nervy, a otec je tiež ticho. Ja už som jej aj zháňala doktorku, ale ona ju odmietla, tak potom ďakujem pekne.

Jediné čo mi ostalo ako pekné na vianociach sú tie voľné dni, ktoré môžem využiť na spanie, alebo len tak, na čo sa mi zachce. I keď teraz by som už skutočne mala začať pracovať na sočke a postupne aj na písaní poznámok, aby som sa na rok mala z čoho učiť na maturitu. Ale to má čas.

Takto si to budem hovoriť až do 9.1 do večera a potom začnem panikáriť, že takmer tri týždne doma a ja som nič neurobila. Tak je to vždy a vždy sa to opakuje. Tento rok to možno skúsim zmeniť, uvidíme ako to dopadne.
Večeru už teda presúvame tri hodiny, pretože sa matka vždy naštve a odíde. Tak tu ticho sedíme a čakáme, kedy sa jej konečne uráči prísť a chovať sa ako tak normálne, aspoň aby sme sa najedli, dali si darčeky a šli každý do svojej izby potichu ale hlavne v kľude vianocovať. Aspoň, že D má tieto vianoce pekné.

Uvidíme, ako nakoniec dopadne tento deň u nás.

Na záver Vám všetkým, ktorí ste si našli čas a objavili sa tu na blogu, chcem poďakovať, za to, že sem vôbec zablúdite a čítate, čo píšem. A všetkým chcem popriať len to najlepšie, najkrajšie a najdokonalejšie, alebo aspoň také dobré, ako si sami budete priať. Veselé Vianoce, všetkým..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára