Štvrtok - 10. 5. 2012 alebo Nemalo by to byť trochu inak?

Asi by som mala byť v strese, asi by som mala..ja vlastne ani neviem, čo by som mala. Ale to, čo robím asi nie. Zajtra ma čaká prvý deň maturít. Praktických. Ráno nastúpime do nemocnice a potom nás čakajú výkony, ktoré si vytiahneme..a aby sme toho nemali málo tak si to potom budeme musieť ešte aj obhájiť pred komisiou. Nič ťažké. Či? Nemyslím, aj keď človek nikdy nevie. Hlavné je, nerobiť všetky tie chyby, ktoré počas roka robíme bežne, dať si na to pozor a potom už len dúfať, že otázky, ktoré nám budú dávať nebudú z tých, o ktorých nemáme ani šajnu.

Aspoň teda dúfam, že to nebude môj prípad. Pretože, aj keď predsa len niečo viem, sú veci o ktorých nemám ani páru...a čo je horšie, ani neviem, čo všetko vlastne neviem. A možno práve to ma udržuje v akomsi kľude, alebo ktovie. Ja vlastne fakt neviem. Mala by som panikáriť, učiť sa a využiť ešte posledné minúty, nie? Ale, voľáko, neviem, urobím si slovníček a vlastne ani to sa mi nechce, ani si ísť a posledný krát ožehliť uniformu... a keď si mám predstaviť, že ešte musím zajtra vstať skorej ako obvykle.. och joj...

Nemám strach dokonca ani z toho, že zaspím a že som veru mávala o tom doslova nočné mory. Och bože, kedy mi to všetko dôjde? Zajtra ráno? Nemuselo by, aspoň by som to mala v kľude... ale sama sa nespoznávam, keď som mala ísť obhajovať svoje SOČky tak som poriadne noc predtým ani nespala, nejedla...nič. A teraz, nič z toho nebadám. Fakt, ani sa mi nechce nachystať si na zajtra veci, aby som mala všetky...kam to speje tento svet...

A načo sa vlastne trápiť a rozmýšľať nad kravinami, keď nemusím. Aj tak mám v hlave mnoho príjemneších vecí, na ktoré môžem myslieť...a vlastne asi aj musím..a chcem. A že je to hlavne jedna vec...jedna osoba... a ja sa idem zblázniť, lebo zajtra, keď sa všetko to mučenie skončí, budem s ním. A to je viac, ako akákoľvek odmena za maturitu. Najväčšia... už len to, že bude pri mne, že budeme spolu. Na nič sa neteším viac.. A nedesí ma ani to množstvo tém, ktoré neviem a len jeden maturitný týždeň... Mám jeho...

Nehovorím, že vôbec nie som v strese, ale akoby som si to neuvedomovala...akoby to šlo tak nejako okolo mňa...