Streda - 16. 5. 2012 alebo Tak aj na mňa prišlo...

A že to veru bude zistenie kritické, to už viem, aj keď to zatiaľ vidím celkom ružovo...alebo...červeno? Zahájila som akciu, tak ako Tesco, oni zlacňujú, ja koštujem. Veď, predsa len treba človeku pri tom učení nejakú tú pomoc. Psychickej podpory mám dosť, na toto treba aj nejakú materiálnu. Teda okrem zvýrazňovačov a nového zakladača, ktoré mi majú pomôcť..však viete...nejaká tá inšpirácia, či kieho. A ten predavač, čo tam vo FaxCopy pracuje si asi už musí o mne myslieť, že som nejaká šialená, keď som tam raz týždenne...ale mňa to tam fascinuje, všetky tie zošity a zakladače a perá... Ale to víno asi pomáha najviac. Možno to bude tou farbou a možno...ktovie. Teraz som len zišla do svojej izby po raňajkách, že sa reku do toho pustím, ale už teraz rozmýšľam, že by som si veru mala ešte dať ísť obed... a začať až potom...či? Ale asi nie, aj keď hlad je mrcha, ale možno si len hľadám všetko možné, aby som sa učiť nemusela... Pred praktickými som tak posadila tie kvety... Teraz tak rozmýšľam nad tým, že by sa nám veru zišlo trochu aj pokosiť...

Ono sa to ani tak nezdá, keď prídete na strednú školu a vravíte si, a čo, do matury ďaleko, na čo by sme sa učili. Ale potom každý na to akosi príde, že niekde predsa len možno urobil chybu. Teda aspoň tie "študijné" typy, ktoré na to štyri roky kašľali ako ja a teraz majú týždeň na to, aby to všetko dobehli...čo týždeň. Vlastne už len štyri a pol dňa, pretože... Veď víkend si treba trochu oddýchnuť po praktických. V pondelok to ešte nie je také kritické, aby sme robili nejaké unáhlené veci...v utorok... to sa ešte dá prežiť aj bez nejakého extra učenia, no nie? Zvlášť keď máte pri sebe človeka, najlepšieho na svete, s ktorým si pripadáte tak, že sa Vaše sny menia na realitu... Ale nakoľko je dnes stred týždňa, ja som z dôvodov pracovných musela ostať už sama, ale asi to bude aj na dobro nejakej tej veci...tak som si trošku privstala. Pretože vstať u mňa cez voľný deň už o desiatej veru je skoré vstávanie. Aj keď zajtra to už bude omnoho skôr, zvlášť keď dnes zistím, koľko toho vlastne neviem...alebo budem prekvapená a zistím, koľko toho viem...

Ale nie...ešte že je zamračené, ináč by som už asi veru tú kosačku ťahala von. Ale ja odolám, obedu, kosačke a všetkým možným veciam, ktoré sú omnoho lákavejšie a naučím sa dnes dačo...nie všetko, ale aspoň dačo.. Veď čo ma nezabije to ma posilní. Aspoň, že je von tak nepekne, ináč by ma to asi lákalo, alebo žeby nie? Nech už je utorok večer, to už si budem môcť vydýchnuť. To už vlastne budem tak nenormálne šťastná, teda, len ak to zvládnem a prejdem, ináč amen tma. Ale ja to nejako dám. Keď si predsa len predstavím, ako sú na tom niektoré indivíduá z našej triedy a že okrem asi ôsmich ľudí, zvyšok nemá témy ani len vypracované. Tak mám aspoň trošku dobrý pocit, že som na tom akosi lepšie. Predsa len, ja si to aspoň prečítam a budem mať aspoň šajn...ale tí, ktorí ani nevedia, čo tam má byť... No uvidíme...Svedomite sa pripravím... ak teda niekedy začnem... Nie nie, nič také...čo som ja dáka socka... už aj tak tu len bezmyšlienkovito tliacham... Idem..seriózne vážne...sa učiť...